Národná prírodná rezervácia Prielom Hornádu

Územie Národného parku Slovenský raj pôvodne tvoril jeden prirodzený celok, ktorý korytá riek a potokov riek rozčlenil na niekoľko väčších a menších častí. Činnosť vody v priebehu tisícročí dala Slovenskému raju charakteristickú tvár plnú roklín, kaňonov a vodopádov.

Jedným z najznámejších kaňonov Slovenského raja je Prielom Hornádu, ktorý je zároveň aj najnavštevovanejšou časťou národného parku. Prielom Hornádu je približne 16km dlhý úsek horného toku rieky Hornád, od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany. Rieka tu vytvorila kaňonovité údolie, ktorého steny padajú z bočných vrchov s výškovým rozdielom miestami až vyše 300 metrov. Pre svoju turistickú minulosť má Slovenský raj výnimočné postavenie medzi prírodnými klenotmi Slovenska. Iba v Prielome Hornádu je na turistickom chodníku zabudovaných 7 kovových mostíkov a lávok, približne 320 metrov reťazí v exponovaných skalných stenách, 140 stúpačiek a približne 70 metrov drevených lávok.

Náučný chodník Prielom Hornádu

Prístup:

bus Hrabušice, rázc. Podlesok a pešo 1,7 km po modrej turistickej značke; alebo bus Hrabušice, rázc. Betlanovce a pešo 1,6 km po zelenej turistickej značke

Východisko:

Hrabušice, Podlesok, turistické rázcestie (Ž × M × Z) Hrdlo Hornádu

Trasa:

Hrabušice, Podlesok, Hrdlo Hornádu – Trstený potok – Letanovský mlyn – ústie Lesnice – (Smižany,) Čingov – Ďurkovec – Tomášovský výhľad – Trstený potok – Podlesok, Hrdlo Hornádu

Dĺžka, prevýšenie:	22 km, prevýšenie 800 m
Čas prechodu:	7 h
Počet zastávok:	16 s 20 panelmi
Náročnosť:	stredne náročný

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí.

Prielom Hornádu. Úsek na hornom toku Hornádu východne od Spišskej Novej Vsi medzi ústím Veľkej Bielej vody južne od Hrabušíc po Smižany, asi 11 km dlhý, na ktorom Hornád opúšťa Hornádsku kotlinu a preteká severným okrajom Spišsko-gemerského krasu v atraktívnom kaňonovitom údolí s mnohými zákrutami, širokom miestami len niekoľko metrov s bralnými svahmi, vysokými až 150 metrov.

Túto kurióznu situáciu, keď tok opúšťa širokú kotlinu, aby sa predieral skalným horským územím, sa dá vysvetliť takto: v geologickom období na rozhraní mladšieho neogénu a štvrtohôr sa územie dnešného Slovenského raja začalo pri horotvorných pohyboch dvíhať a územie dnešnej Hornádskej kotliny klesať. Tempo či intenzita pohybov vznikajúceho pohoria a kotliny bola práve taká, že vtedajší Hornád mal dostatok energie pre erózne zahlbovanie (vrezávanie) sa do svojho vápencového podložia a tak nemusel zmeniť svoj tok, aby sa odolnému dvíhajúcemu sa masívu vyhol. Tak nám vznikol nielen prielom Hornádu (či severnejšie v Pieninách prielom Dunajca), ale aj doň ústiace tiesňavy jeho prítokov, odvodňujúcich centrálnu planinu Slovenského raja Glac (Suchá Belá, Veľká Biela voda, Biely potok, Lesnica), s vodopádmi a kaskádami.

Prielom Hornádu bol po celej svojej dĺžke sprístupnený v roku 1974 výstavbou Chodníka Horskej služby s mnohými technickými pomôckami (kovové či drevené mostíky a lávky, reťaze, stúpačky, rebríky). V rokoch 1964 – 2016 bolo územie prielomu chránené ako štátna, resp. národná prírodná rezervácia, dnes je zónou A Národného parku Slovenský raj s najprísnejším – piatym – stupňom ochrany prírody. Je tiež súčasťou územia európskeho významu Slovenský raj ako aj chráneného vtáčieho územia Slovenský raj (obe sú súčasti sústavy Natura 2000).

Program nášho splavu Prielomu Hornádu nájdete tu.