Vyhľadávanie v blogu
Teambuilding na vode: Spoznajte sami seba, svojich kolegov

Teambuilding je celosvetovým fenoménom, ktorý dokáže stmeliť partiu neznámych aj už spolupracujúcich ľudí. Otázkou však zostáva, či je to vo všetkých prípadoch aj prínosné zamestnávateľa.

Čo je to teambuilding a na čo slúži?

Teambuilding je založený na rozvoji, tvorbe a následnom stmeľovaní tímov (najlepšie menších skupín). Je to užitočný nástroj pre zvýšenie výkonu podriadených alebo spolupracovníkov vďaka budovaniu tímovej spolupráce a schopnosti vžiť sa do situácie druhých.

Účastníci teambuildingových aktivít si sami vyskúšajú v rámci rôznych hier či prekonávaní prekážok a plnení úloh, ako čo najlepšie dosiahnuť ciele za použitia zručností všetkých členov tímu. Jedná sa teda o zážitkové vzdelávanie. Ďalej ľahšie spoznajú nielen svojich (nových) kolegov, ale aj sami seba. Objavia svoje slabiny a naopak aj svoje silné stránky, ktoré ďalej pomôžu k tvorbe funkčnosti tímu, pretože si uvedomia dôležitosť svojej úlohy. Nemalou výhodou teambuildingu je aj zlepšenie komunikácie celého tímu a budovanie vyššej dôvery.

Dôležitým faktorom úspechu teambuildingu je spätná väzba po ukončení aktivít. Účastníci si spoločne so skúseným lektorom prejdú svoje činnosti a bližšie rozoberú úskalia aktivít a ich účel. Tým sa dostáva účastníkom podnet na zistenie funkčnosti, silných stránok i rezerv tímu.

Teambuilding možno pojať z mnohých pohľadov a záleží, v akej situácii sa tím nachádza. Či je tím ešte len na začiatku svojho fungovania, alebo skúsený a hľadá nové impulzy k spolupráci. V rámci toho je potrebné vybrať správne teambuildingové aktivity, ktorými sú napríklad:

• Icebreaking - úvodné zoznámenie a zblíženie kolektívu

• Strategické hry - hry z reálneho pracovného života a rôzne životné situácie

• Výzvové aktivity - aktivity formou výzvy

• Tvorivé projekty - rozvoj tvorivosti, plánovanie a prezentovanie

• Energizer - doplnenie energie formou krátkej aktivity

Úskalia teambuildingu

Obstaranie kvalitného lektora so skúsenosťami a s vynikajúcim programom nie je lacná záležitosť, a preto si ju nemôže dovoliť každý podnikateľ. Avšak možno povedať, že je to investícia, ktorú vám vaši spolupracovníci vrátia v podobe príjemnejšieho prostredia a kvalitnejšej práce.

Nesmieme však zabudnúť, že nie vždy sa tieto skúsenosti môžu stretnúť s úspechom. Účastníci môžu cítiť antipatiu medzi sebou (stretávajú sa ich osobnosti), ktorú nedokážu prekonať. Navyše, ak účasť na podobnej akcii je povinne stanovená zamestnávateľom, môže vyvolať neochotu zamestnancov a zbytočne vynaložené náklady s ešte negatívnejším výsledkom.

Teambuilding k spokojnosti

Aj napriek niektorým úskaliam teambuildingu je v posledných rokoch veľmi obľúbený (napr. splavovanie či rafting). Skúsení manažéri a zamestnávatelia by mali poznať svojich spolupracovníkov a spoločne so skúseným lektorom dokážu pripraviť prínosný program pre všetkých zúčastnených.

Ide predovšetkým o zábavu, na ktorú budú všetci radi spomínať. Nie je nič zaujímavejšie, než poznať sám seba, ale aj nových ľudí, užiť si spoločný čas a naučiť sa lepšie spolupracovať v tíme!

Národná prírodná rezervácia Prielom Hornádu

Územie Národného parku Slovenský raj pôvodne tvoril jeden prirodzený celok, ktorý korytá riek a potokov riek rozčlenil na niekoľko väčších a menších častí. Činnosť vody v priebehu tisícročí dala Slovenskému raju charakteristickú tvár plnú roklín, kaňonov a vodopádov.

Jedným z najznámejších kaňonov Slovenského raja je Prielom Hornádu, ktorý je zároveň aj najnavštevovanejšou časťou národného parku. Prielom Hornádu je približne 16km dlhý úsek horného toku rieky Hornád, od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany. Rieka tu vytvorila kaňonovité údolie, ktorého steny padajú z bočných vrchov s výškovým rozdielom miestami až vyše 300 metrov. Pre svoju turistickú minulosť má Slovenský raj výnimočné postavenie medzi prŕodnými klenotmi Slovenska. Iba v Prielome Hornádu je na turistickom chodníku zabudovaných 7 kovových mostíkov a lávok, približne 320 metrov reťazí v exponovaných skalných stenách, 140 stúpačiek a približne 70 metrov drevených lávok.

Náučný chodník Prielom Hornádu

Prístup:                             bus Hrabušice, rázc. Podlesok a pešo 1,7 km po modrej turistickej značke; alebo bus Hrabušice, rázc. Betlanovce a pešo 1,6 km po zelenej turistickej značke
Východisko:           Hrabušice, Podlesok, turistické rázcestie (Ž × M × Z) Hrdlo Hornádu
Trasa:                                        Hrabušice, Podlesok, Hrdlo Hornádu – Trstený potok – Letanovský mlyn – ústie Lesnice – (Smižany,) Čingov – Ďurkovec – Tomášovský výhľad – Trstený potok – Podlesok, Hrdlo Hornádu
Dĺžka, prevýšenie:22 km, prevýšenie 800 m
Čas prechodu:7 h
Počet zastávok:16 s 20 panelmi
Náročnosť:stredne náročný

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí.

Prielom Hornádu. Úsek na hornom toku Hornádu východne od Spišskej Novej Vsi medzi ústím Veľkej Bielej vody južne od Hrabušíc po Smižany, asi 11 km dlhý, na ktorom Hornád opúšťa Hornádsku kotlinu a preteká severným okrajom Spišsko-gemerského krasu v atraktívnom kaňonovitom údolí s mnohými zákrutami, širokom miestami len niekoľko metrov s bralnými svahmi, vysokými až 150 metrov.

Túto kurióznu situáciu, keď tok opúšťa širokú kotlinu, aby sa predieral skalným horským územím, sa dá vysvetliť takto: v geologickom období na rozhraní mladšieho neogénu a štvrtohôr sa územie dnešného Slovenského raja začalo pri horotvorných pohyboch dvíhať a územie dnešnej Hornádskej kotliny klesať. Tempo či intenzita pohybov vznikajúceho pohoria a kotliny bola práve taká, že vtedajší Hornád mal dostatok energie pre erózne zahlbovanie (vrezávanie) sa do svojho vápencového podložia a tak nemusel zmeniť svoj tok, aby sa odolnému dvíhajúcemu sa masívu vyhol. Tak nám vznikol nielen prielom Hornádu (či severnejšie v Pieninách prielom Dunajca), ale aj doň ústiace tiesňavy jeho prítokov, odvodňujúcich centrálnu planinu Slovenského raja Glac (Suchá Belá, Veľká Biela voda, Biely potok, Lesnica), s vodopádmi a kaskádami.

Prielom Hornádu bol po celej svojej dĺžke sprístupnený v roku 1974 výstavbou Chodníka Horskej služby s mnohými technickými pomôckami (kovové či drevené mostíky a lávky, reťaze, stúpačky, rebríky). V rokoch 1964 – 2016 bolo územie prielomu chránené ako štátna, resp. národná prírodná rezervácia, dnes je zónou A Národného parku Slovenský raj s najprísnejším – piatym – stupňom ochrany prírody. Je tiež súčasťou územia európskeho významu Slovenský raj ako aj chráneného vtáčieho územia Slovenský raj (obe sú súčasti sústavy Natura 2000).

Program nášho splavu Prielomu Hornádu nájdete tu.

Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy

Rieka Dunaj so svojim ramenným systémom je považovaná za výnimočnú prírodnú oblasť, kde ešte stále možno obdivovať rastlinné a živočíšne druhy, ktoré na iných miestach už vyhynuli. Jedinečné prírodné hodnoty, lesné, vodné, mokraďové a pieskomilné rastlinné spoločenstvá, ako aj ramenný systém. ktorý viedol k vzniku mimoriadnych biocenóz pozdĺž toku Dunaja, boli dôvodom, že v roku 1998 bola na ploche s rozlohou 122,84km2 vyhlásená Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy. Celkovú tvár kraja určuje hlavný tok Dunaja, sústava jeho bočných a mŕtvych ramien a pozdĺž nich sa rozkladajúcich lužných lesov.

Územie popretkávané množstvom mŕtvych ramien obklopujú močaristé a rašelinné teritóriá. Plochú rovinu ohraničujú mierne vypuklé pahorky.
Chránená oblasť pozostáva z 5 samostatných častí. Prvé 2 časti sa rozkladajú pod Bratislavou, zahŕňajú suchozemské, ale aj vodné ekosystémy. Tretia časť sa nachádza medzi Dobrohošťou a Sapom, štvrtou je lokalita zalesnenej ramennej sústavy od Sapu po Čičov, kde sa nachádzajú aj chránené hlboké mŕtve ramená. Poslednou súčasťou chránenej oblasti je ostrov Veľký Lél (Zlatná na Ostrove).

Dunaj v týchto miestach počas takmer dvoch miliónov rokov vybudoval z nánosov štrku, piesku a ílovitého bahna impozantnú vnútrozemskú deltu. Žitnoostrovské usadeniny ukrývajú obrovské zásoby mimoriadne kvalitnej pitnej vody - jej objem je odhadovaný na 10 miliárd m3. Predstavuje tak najväčšiu zásobáreň pitnej vody v celej strednej Európe, preto bol Žitný ostrov vyhlásený v roku 1978 za chránenú vodohospodársku oblasť.

Príťažlivosť krásneho dunajského kraja ešte stupňujú horúce minerálne pramene, ktorých liečivé účinky môžu chorí využívať počas celého roka v termálnych kúpeľoch v Štúrove, Komárne, vo Veľkom Mederi a v Patinciach.  

Podunajský región

Vitajte v kraji, kde vás očaria možnosti vodnej turistiky, možnosti aktívneho oddychu, ale nie len tie športové. Na vašu návštevu sa tešia zrúcaniny hradov, zrekonštruované kaštiele. Kde sa šéfkuchári pohrajú so všetkými vašimi zmyslami.

„Vodný raj“, tak sa dá dvoma slovami vystihnúť tento malebný kraj. Už z jeho názvu vyplýva, že ho ovplyvňuje majestátny Dunaj. Ten v najjužnejšej časti tohto regiónu kopíruje štátnu hranicu s Maďarskom. Predstavíme vám ale unikátne miesta na vode, kde to žije. Turistika na Malom Dunaji je veľkolepým zážitkom, najmä pre fanúšikov technických pamiatok. Vodné športy na väčších vodných plochách, cykloturistika po nížinatej krajine a golf na veľkých otvorených priestranstvách lákajú celoročne. Rovnako ako vysoká kvalita wellness, hotelov a reštauračných služieb. Očarujúce pamiatky v podobe kaštieľov, kde kedysi žila šľachta, priam svietia do diaľky, Miesto, kde vám voda akoby hlásali: „ráčte vstúpiť.“

Z Bratislavy po Malom Dunaji

Nielen známy veľký Dunaj, ale aj jeho „menší brat“ Malý Dunaj poteší každého vodáka. Splavte toto 128km dlhé rameno Dunaja priamo z Bratislavy.

Malý Dunaj tečie stálym a miernym prúdom, preto je vhodný aj na splav pre rodiny s deťmi. Od hlavného toku Dunaja sa odčleňuje pri Slovnafte v Bratislave. Na trase leží mestská časť Vrakuňa, obce Most pri Bratislave, Malinovo, Zálesie, Tomášov, Jelka, Jahodná, Trstice a mesto Kolárovo.

Viacero z nich je za hranicami Bratislavského kraja, my tento výlet ale vrelo odporúčame, lebo tu objavíte vzácne technické stavby – vodné mlyny. Najznámejšie vodácke táborisko sa nachádza pri kolovom vodnom mlyne v Jelke. Vodáci radi „zakotvia“ aj pri vodných mlynoch v Jahodnej, Kolárove a Tomášikove, kde tamojší mlyn slúži ako technická pamiatka ľudového mlynárstva na južnom Slovensku. Neďaleko Dunajského Klátova sa na Klátovskom ramene nachádza ešte jeden mlyn. Na viacerých miestach sa dá stravovať či ubytovať. Výlet po vode vám spestrí pozorovanie vtáctva, vodných cicavcov či okolitej flóry lužných lesov, ktoré oddeľujú Malý Dunaj od nížinatých polí a lúk. Na rieke sú tiež vybudované dve priehrady: pri Novej Dedinke a Tomášikove. Toto miesto však nie je len „vábničkou“ pre milovníkov vodáctva.
Malý Dunaj vytvára Žitný ostrov – jednu z najväčších zásobární pitnej vody a zároveň najrozsiahlejší riečny ostrov v Európe.

Atrakcie na Malom Dunaji

Vodné kolové mlyny na Malom Dunaji

Zaujímavosťou Podunajského regiónu sú technické zariadenia pozdĺž toku Malého Dunaja – vodné kolové mlyny. Súčasťou širokých riek boli po stáročia plávajúce lodné mlyny. Ich konštrukcie boli umiestnené na dvoch pevne spojených člnoch, ktoré boli s brehom spojené trámami či lanami. No koncom 19. storočia, kedy začali prekážať intenzívnej lodnej doprave, museli byť presťahované na menej frekventované vodné toky a boli prebudované na statické pobrežné mlyny na koloch.

Mohutná mlynica je postavená nad vodou, na koloch z agátového dreva, ktoré sú hlboko vrazené do dna rieky. Do mlynov vozili svoju úrodu hospodári zo širokého okolia. Starý spôsob premeny zrna na múku spočíval v mletí medzi dvoma mlynskými kameňmi. V mlyniciach bola samotná mlecia sústava, otočný horný kameň bol poháňaný cez prevodové kolesá veľkým lopatkovým mlynským kolesom. Na jeho poháňanie sa používala práve vodná energia. Na Malom Dunaji mali mlyny spodný náhon. To znamená, že mlynské koleso bolo ponorené v rieke a jej tok sa reguloval pomocou hatí tak, aby smeroval na spodnú časť kolesa a tým ho roztáčal.

 

Vodný kolový mlyn Jelka

Mlyn sa nachádza na ľavom brehu Malého Dunaja, podľa zachovaných dokumentov bol postavený v roku 1894.  V roku 1905 bol prestavaný z pôvodného lodného mlyna na kolový a je považovaný za stredoeurópsku raritu.
Vodn kolov mlyn v Jelkejpg

 

Vodný kolový Tomašíkovo

Kolový mlyn z roku 1895 sa nachádza asi 2 km za Tomašíkovom na brehu Malého Dunaja. Ide o kolový mlyn postavený koncom 19. storočia, v ktorom sa mlelo až do roku 1960. Vďaka tomu sa zachoval prakticky v pôvodnom stave. Dnes je v správe Vlastivedného múzea v Galante ako vzácna technická pamiatka. V jeho útrobách sa nachádza kompletné prevádzkyschopné mlynské zariadenie, ktoré je prístupné širokej verejnosti.

Vodn kolov mlyn v Tomikovejpg

 

Vodný kolový Jahodná

Kolový mlyn Jahodná  sa nachádza na ľavom brehu Malého Dunaja v obci Jahodná, v chatárskej oblasti Alba Régia. Vodný mlyn v Jahodnej v predošlých dekádach spravovali neďaleké múzeá v Galante a Dunajskej Strede. Nakoľko však nemali peniaze na jeho údržbu, museli ho predať. Dnes je vo vlastníctve Západoslovenských energetických závodov, ktoré ho zrekonštruovali do pôvodného stavu.
Vodn kolov mlyn v Jahodnejjpg

 

Vodný kolový mlyn Klátov

Klátovske rameno je štátna prírodná rezervácia. Obrovské mlynské koleso má rozpätie ramien šesť metrov. Kultúrna technická pamiatka vodný mlyn v Dunajskom Klátove sa nachádza na pravom brehu Klátovského ramena Malého Dunaja. Je typickým príkladom spodkového mlyna. Terajšiu stavebnú úpravu získal pri prestavbe v roku 1920. Naposledy sa v mlyne pracovalo v štyridsiatych rokoch 20. storočia. V roku 2016 komplexne rekonštruovali celý objekt a vybudovali vyhliadkovú plošinu na protiľahlom brehu Klatovského ramena.
Vodn kolov mlyn v Dunajskom Kltovejpg

 

Plávajúci vodný mlyn Kolárovo

Plávajúci lodný mlyn sa nachádza na okraji mestečka Kolárovo na ľavom brehu starého ramena Malého Dunaja. Na rozdiel od klasických vodných mlynov, budovaných nastálo na brehu potokov a riek, lodné mlyny boli vlastne člny ukotvené od jari do jesene ďalej od brehu, aby využívali čo najsilnejší prúd v rieke a s brehom ich spájala iba lávka.Nachádza sa na polostrove, ktorého hranice tvoria toky Malého Dunaja a Váhu. Jediný existujúci plávajúci mlyn na Slovensku je v skutočnosti iba replika  Radvanského mlyna (pomenovaného podľa dunajskej obce Radvaň pri Komárne), ktorý zhorel koncom druhej svetovej vojny ako posledný z lodných mlynov na južnom Slovensku.

Vodn plvajci mlyn v Kolrovejpg